Práve čítam, že srbský pár Jovana Zoranovič a Selena Pepič v konkurencii skoro 100 párov z celého sveta, hlavne však z USA, vyhral párovú súťaž žien na jarných majstrovstvách Severnej Ameriky.
Čo je na tom zaujímavé? Načrtnime si niektoré etapy cesty týchto mladých dievčat ku ich dosiaľ najväčšiemu úspechu.
I. Šamorín 2017. Robil som náhodou skórera v zápase U26 medzi Srbskom a Nemeckom. Zápas skončil zmierlivo, Jovana a Selena nepredviedli žiaden veľký výkon, ale nedalo si nevšimnúť, že obe dievčatá a z nich špeciálne Selena sú herne a spoločensky naozaj aktívne. To mi nejako utkvelo v pamäti a tak som ich kariéru trochu sledoval. Mimo iného som zistil, že v Šamoríne vlastne hrali ako majsterky sveta zo súťaže dievčenských párov U26 v Opatiji v roku 2015. To je na pohľad honosný titul, ale detaily hovoria, že tam hralo len 23 párov, z toho 17 čínskych, pričom ich výkonnosť bola veľmi zlá ( spomínané MS v Opatiji možno charakterizovať aj ako organizačný debakel svetovej bridžovej federácie).
II. Bridge Winners 2017-2022. Aktivita oboch dievčat sa prejavuje aj na tomto najviac čítanom bridžovom webe. Selena napríklad uverejnila vyše 170 rôznych príspevkov, väčšinou licitačných testov. Je populárna, má skoro 80 sledovateľov. Aktívna je aj jej partnerka.
III. Obe dievčatá medzičasom dokončili vysoké školy a pracujú na lukratívnych pozíciach. Dokázali teda úspešne spojiť bridž so svojim štúdiom a prácou.
IV. Svetové hry vo Wroclavi. Súťaž mixov hrajú v družstve Czerbia s E. Klemšom a D. Vozábalom z Čiech. Postupujú do KO32, ale zastavilo ich hviezdami nabité družstvo Edmonds. Ako dobrý výsledok možno hodnotiť aj postup do finále súťaže mixových párov.
Z tohto výpočtu je zrejmé, že Selena a Jovana na svojom úspechu (aj s podporou srbského zväzu) neustále pracovali. Talent nestačí, musí byť podporený neustálou snahou, účasťou na súťažiach, kontaktami na hráčov a aj vytváraním vlastného imidžu. Až potom sa dostaví skutočný úspech, medzinárodné uznanie, miesto v širšej svetovej špičke a potenciál ku ďalším – možno ešte väčším – úspechom.
Trochu podobný je príbeh maďarskej bridžistky Brigitty Fischer (tiež účastníčky súťaže v Šamoríne). Rozdiel je však v tom, že Brigitta sa za slávou vydala prevažne sama a o to to mala ťažšie. Brigitta sa stala majsterkou sveta (ak zanedbáme predvojnové súťaže, tak ide o prvý titul majstra sveta získaný maďarským hráčom) na spomínaných svetových hrách vo Wroclavi. Pozoruhodné je, že sa stala členkou víťazného družstva v poslednej chvíli a so svojou partnerkou hrala prvý raz. Základným kameňom úspechu bola partnerská zhoda v myslení, v licitačných princípoch, v osvojení postupov tzv. expertného štandardu. To všetko urobilo z Brigitty klasickú hráčku, ktorú iste čakajú ďalšie veľké úspechy.
Na obrázku je víťazné ženské družstvo z Wroclavi. Na krajoch sú sestry Rimstedové, druhá zľava je Marion Michielsen, pôvodom Holanďanka, ale vydala sa do Švédska a dnes reprezentuje severanov. Brigitta je druhá sprava. V strede je vidno sponzorku družstva, Joan Brody, ktorá nikdy predtým žiadnu súťaž družstiev WBF nehrala a tak vytvorila neprekonateľný rekord, že pri prvej účasti získala titul majstra sveta.
Celkom prečítané 73 krát.
