«

»

okt 13 2018

Zmráka sa, stmieva sa, k elektronike sa chýli

Majstrovstvá Európy 2014 sa negatívne zapísali do histórie aférami týkajúcimi sa obvinenia hráčov štyroch špičkových družstiev z podvodov. Poradie na konci súťaže bolo nasledovné:

  1. Izrael
  2. Monako
  3. Anglicko
  4. Poľsko
  5. Bulharsko
  6. Nemecko

Problém však bol v tom, že niektorí hráči družstiev Izraela, Monaka, Poľska a Nemecka boli obvinení z podvádzania a toto poradie nebolo definitívne, kým sa otázky okolo obvinených hráčov nevyriešia. Z obvinených sa ku podvádzaniu priznali dvaja nemeckí hráči a podvádzanie bolo dokázané aj dvom obvineným hráčom Izraela. Disciplinárna komisia EBL ale neuznala za dostatočné dôkazy proti poľskému páru a keď sa dodatočne objavili ďalšie dôkazy o ich potenciálnom podvádzaní, tak narazili v rámci poľského zväzu narazili na premlčaciu dobu a tak sa stali neplatnými.


Najkomplikovanejšie sa vyvíjala situácia okolo talianskeho legionárskeho páru Fantoni-Nunes, jednotky a dvojky svetového rebríčka, hrajúceho za Monako. Hráči boli uznaní vinnými disciplinárnou komisiou EBL a talianskym bridžovým zväzom. Avšak športový arbitrážny súd v Lausanne a taliansky civilný súd pokladali prednesené dôkazy za nedostatočné. Obe odvolacie organizácie síce šalamúnsky uviedli, že to neznamená, že sú nevinní, ale ich odvolanie sa stáva platné a EBL na nich musí oficiálne pozerať ako na nevinných.

Preto po ukončení všetkých súdnych sporov EBL v týchto dňoch vyhlásila nové poradie ME2014:

  1. Monako
  2. Anglicko
  3. Poľsko
  4. Bulharsko
  5. Švédsko
  6. Dánsko

Treba podotknúť, že EBL sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Je pravdepodobné, že väčšina funkcionárov EBL podobne ako väčšina hráčov pokladá súdmi zamietnuté obvinenia hráčov za relevantné a oprávnené. V tejto súvislosti sa veľa diskutuje nad tým, či napríklad bolo správnou voľbou svojho času uznať európsky športový arbitrážny súd v Lausanne za finálny orgán rozhodujúci aj o špeciálnych technických bridžových problémoch a či je vhodné ponechať takýto stav aj do budúcnosti. Každopádne pokiaľ sa EBL chcela vyhnúť ďalším súdnym procesom, v ktorých by nemohla úspešne obstáť, tak ináč konať nemohla.


Jedna vec je právny stav, druhá je však bridžová etika a morálne rozhorčenie, ktoré ovládlo bridžovú verejnosť. Už samotná udalosť, že pár Fantoni-Nunes nebol uznaný za vinných, je pre väčšinu hráčov neakceptovateľná. A ako sa objavujú dôsledky tohto rozhodnutia, tak sa zakaždým rozpúta nová vlna rozhorčenia. Musím však podotknúť, že sa na tejto vlne priživujú i rôzni novodobí Savonarolovia, ktorí svojim fanatizmom hľadajú podvodníkov všade okolo seba a hlavne v Taliansku, napríklad v nekonečnej ságe obviňovania legendárneho Blue Teamu. Tak sa technický spor stáva aj sporom nacionálnym, pričom na jednej strane stoja väčšinou Anglosasi, ktorí sú podľa svojej mienky porážaný podvodníckymi Talianmi, kým na druhej strane zase Taliani, ktorým zlý svet, hlavne Američania, chcú ukradnúť úspechy ich výnimočných hráčov.

Zároveň existujú aj reálne pokusy alebo i dosť fantastické pokusy riešiť súčasnú naozaj hanebnú situáciu. Hanebnú preto, lebo ak to takto bude pokračovať ďalej, tak to vlastne znamená, že podvodníci môžu vyhrať majstrovstvá Európy a nikto proti tomu nič nezmôže alebo to, že dotyční hráči nie sú sú podvodníci, ale sú za podvodníkov pokladaní – skúste sa vžiť do ich situácie. Ako jedno, tak druhé je neprípustné. Za relatívne reálne pokusy pokladám pokusy formulovať podrobnejšie podmienky na základe ktorých by bol takýto podvod odhaliteľný a pokladal by sa aj za dokázaný. Je to však aj balansovanie na hranici prezumpcie neviny, naviac je motivované dnešným rozhorčením, čiže takéto dokumenty ťažko budú dlhodobe úspešné. Existujú aj morálne apely rôzneho druhu: napríklad na spoluhráčov obvinených, aby sa vzdali titulu alebo na federácie dotyčných krajín, aby urobili to isté. Alebo na hráčov, aby bojkotovali súťaže, kde sa takíto hráči vyskytnú. Takýchto apelov je viacero, sú naozaj pestré, niektoré až patetické, napríklad ako bol list monackému kniežaťu so žiadosťou o zásah.

Nemyslím, že niečo z toho bude napokon úspešné. Podvody sú motivované v prvom rade finančne. Úspech na veľkom podujatí prináša možnosť zarobiť prostriedky na slušné živobytie. V medzinárodnom a špičkovom bridži sa v posledných rokoch objavilo viacero sponzorov, ktorí majú dostatok zdrojov a sú ochotní dobre zaplatiť úspešných hráčov. To je lákadlo, ktorému žiaľ niektorí nevedia odolať a niet dôvodu, aby mu odolali v budúcnosti.

Obávam sa preto, že pokusy zabrániť podvodom budú neúspešné. Teda neúspešné dovtedy, kým sa bude bridž hrať s kartami a pri stolíku, čo umožňuje čiastočný vizuálny a hlasový kontakt hráčov. Spomeňme si, že pôvodne sa hralo bez záclon či bez licitačných boxov, ktoré boli zavedené práve preto, aby sa bolo menej možností odovzdať nelegálnu informáciu. A v roku 2014 máme štyri z prvých šiestich družstiev obvinené z podvádzania! To ukazuje, že hráči vedia nájsť také nástroje, ktoré tieto obmedzenia prekonávajú.

Preto si myslím, že ak sa prevalia ešte nejaké aféry podobného druhu, ba dokonca je možné, že postačí len jedna jediná tak to môže byť finálna bodka za súčasným bridžom na medzinárodnej úrovni. Presedlá sa na niektorú z foriem elektronického bridžu, kde sa dá rôznymi prostriedkami docieliť úplná izolácia partnerov a teda aj odovzdávanie nelegálnych informácií.

Lenže: na všetko sa dá nájsť nejaký “liek”. A aj keď sa nenájde, bude to ešte bridž? Bridž nie je len čiste technická záležitosť, ale má svoje spoločenské aspekty. Kto bude v budúcnosti chodiť na medzinárodnú súťaž či do klubu, kde mu strčia do ruky tablet alebo čosi podobného a zároveň bude – aby s ním nebol v žiadnom kontakte – hrať v inej miestnosti ako jeho partner?

Napísal: Edo Velecký


Celkom prečítané 151 krát.
Subscribe
Notify of
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments