«

»

Otvorené majstrovstvá Európy v Montecatini (10-24.6.2017) (doplnené 2)

 

 

 

V talianskom Montecatini sa konajú v dňoch 10-24. júna ôsme otvorené majstrovstvá Európy. Tzv. otvorené majstrovstvá sa vyznačujú tým, že sa ich môžu zúčastniť mimoeurópske družstvá a páry. Druhou významnou črtou je možnosť postaviť tzv. transnacionálne družstvá a páry, čo znamená, že hráči nemusia byť rovnakej národnosti či štátnej príslušnosti. Obe možnosti sa bohate využívajú a hlavne sponzori postavili viacero transnacionálnych družstiev.

Hráči súťažia v ôsmich samostatných súťažiach:

  • družstvá mixy
  • páry mixy
  • družstvá open
  • páry open
  • seniori družstvá
  • seniori páry
  • ženy družstvá
  • páry družstvá

Vysoká účasť býva v družstvách mixov a družstvá open – zúčastňuje sa zvyčajne vyše 100 kvalitných družstiev a výhra v týchto súťažiach býva cenená najvyššie. Samozrejme, aj v ostatných súťažiach sa udeľujú cenné tituly :). Hráči SBZ (Henc, Filip, Lohay, Velecký) sa zúčastnia seniorských súťaží.

K šampionátu sa patrí podotknúť, že ho vo fáze prípravy súťaže sprevádzal veľký organizačný zmätok, nakoľko organizátor menil miesto konania súťaže a tým následne spochybnil mnoho logistických krokov ako EBL, tak účastníkov súťaže. Zdá sa však, že teraz už súťaž prebieha prijateľným spôsobom.

V dobe písania tohto textu bola už skončená prvá z menovaných súťaží: mixy družstiev.Súťaž vyhralo ruské družstvo MNEPO, nasadené s číslom 36. Napriek tomuto relatívne vysokému nasadeniu družstvo prešlo celou súťažou suverénne a dokázalo vyhrať aj dramatické finále vďaka porážajúcemu výnosu na 3NT v poslednom rozdaní v podaní ich najlepšej hráčky Anny Gulevic. O inom zaujímavom rozdaní z finálového zápasu referujeme v osobitnom texte.

Doplnenie 1:

V dňoch 13-16.júna pokračoval šampionát súťažou mixov. O titul sa bojovalo 263 dvojíc. Po základnej kvalifikácii sa pole súťažiaich rozdelilo do dvoch semifinálových skupín, z ktorých do finále postúpilo najlepších 52. O titule rozhodovali dve stotinky percent a napokon ho získala poľská dvojica Klukowski-Zmuda pred dánsko americkým párom Auken-Weyland, bronz putoval do Číny vďaka páru Wang-HU.Výsledky z ME budeme postupne dopĺňať.

Doplnenie 2:

V dňoch 17-20. júna nasledovala etapa súťaží družstiev. V open kategórii sa stretlo dokopy 121 družstiev. Po základnej dvojdňovej časti postúpilo najlepších 16 do KO bojov. Vo finále napokon vyhralo nórske Higlander pred gréckou reprezentáciou.

V tých istých dňoch sa rozbehla súťaž družstiev v kategórii žien a seniorov. Ženskú súťaž napokon vyhralo družstvo Denmark Red pred internacionálmi Baker, súťaž seniorov izraelské družstvo Kaminski pred internacionálmi Wolfson team (vrátane nestárnúceho Garozza). Súťaže sa zúčastnilo aj naše družstvo, ktoré si postupne vypracovalo serióznu šancu na postup (napríklad sme v kvalifikácii presvedčivo porazili neskorších víťazov), ale rozhodujúci zápas s výborne hrajúcim holandským družstvom Van Eyck sme zaslúžene prehrali a tak postupu do KO bojov odzvonilo (naši súperi pritom postúpili). Napokon sme skoncili na 15 mieste z 28 družstiev.

Nasledovali súťaže párov. Podľa plánu sme zmenili zostavu. Kým družstvá sme odohrali v zostavách Filip-Henc, Velecký-Lohay (pričom druhá dvojica mala výrazne lepšieho Butlera), tak do seniorského páraku (63 dvojíc) sme šli v zostavách Filip-Velecký a Lohay-Henc. Druhá dvojica začala výborne, celý čas základnej kvalifikácie hrala veľmi dobre a hladko postúpila do semifinále A, odkiaľ bola cesta do finále nepochybne v jej možnostiach. Napokon žiaľ niekoľko krát v posledných rozdaniach zaváhali a tak o postup do finále prišli. Dvojica Filip-Velecký zahájila súťaž tragicky, výsledkom pod 30%! V 16 rozdaniach v druhom kole pre zmenu dosiahli viac ako 70%, ale podpriemerný výsledok v treťom kole stačil len na semifinále B. Z 35 párov tejto časti do finále šli len prvé dve dvojice, a bola medzi nimi aj naša dvojica, ktorá toto semifinále s prevahou vyhrala. Vo finále(18 dvojíc) sme mali však opäť zlý štart a zlepšený výkon stačil len na 12. miesto. Ambície sme mali vyššie, ale na druhej strane nemožno byť s takýmto výsledkom nespokojný. Kvalitnú súťaž vyhrala nemecká dvojica Marsal-Klumpp pred francúzskou Toffier-Gombert. Zároveň sa hrala aj súťaž ženských dvojíc (74 dvojíc), ktorú vyhrala holandská dvojica Magda Tichá (naturalizovaná česká hráčka) – Van Zwoll.

Vrcholom párových súťaží je open súťaž. Táto súťaž sa hrá 5 dní (pôvodne sa hrala až 6 dní) a skončila v sobotu podvečer. Víťazom náročného maratonského súboja sa stali tureckí reprezentanti Kubac-Zorlu pred americkými favoritmi Zia-Meckstroth.


Niečo o podmienkach, v akých sa šampionát hral. Šampionát sa hral v nedôstojných podmienkach. Základnou príčinou bola zmena hracej miestnosti z pôvodnej v centre Montecatini na priestranný stan v malom zábavnom centre vzdialenom cca 5 km od centra. Zmena spôsobila mnohým hráčom logistické problémy, tie však boli zanedbateľné v porovnaní s iným negatívami. Ešte najmenším z nich bolo to, že aj keď stan bol klimatizovaný, tak predsa len v ňom bolo v týchto dňoch panujúcich horúčavách dusno a hru mnohých hráčov to negatívne ovplyvňovalo. Problém bol aj z občerstvením počas hry, bola síce prístupná voda, ktorá sa však v zásobníkoch počas dňa výrazne oteplila. Na to, že by sme si počas niektorého kola odskočili kúpiť nejaké nealko či kávu, sme museli zabudnúť, najbližší bufet bol príliš ďaleko (za 10 euro sa tam dali kúpit na obed nejaké klobásky). Rovnako ďaleko boli aj toalety, ktorých stav prekonával najhoršie možné predstavy (bolo ich málo, stálo sa v radách, o hygiéne radšej pomlčím). Keď hrací deň skončil, tak ste mohli nastúpiť do auta zaparkovaného v oráčine celý deň pod priamym slnkom a za zhruba 30 minút opustiť venue a tešiť sa na ďalší deň.

Osobne som mal aj pripomienky ku napríklad ku niektorým aspektom samotných súťaží. V stredoeurópskych súťažiach je bežným zvykom, že zápisové lístky s oficiálnym výsledkom pripraví organizátor pre hráčov tak, že im ich rozdá priamo u stolíka. Toto sa na súťaži stalo len raz, ináč si EBL situáciu podstatne uľahčuje. Hráči majú registračné karty s čiarkovým identifikačným kódom. Keď niektoré kolo skončí, tak sme sa mohli vybrať do susedného stanu a tam u dvoch tlačiarní bojovať spolu z ostatnými o výpis výsledku na základe toho, ze ste strčili čítačke čiarových kódov pod nos vašu identifikačnú kartu. Tento pohon hráčov za výsledkami môžete absolvovať za 400 euro vložného, no nekúpte to…

Na záver „klasika“, ktorá sa stáva Slovensku na nejednej medzinárodnej súťaži. V hracej miestnosti nebola vyvesená slovenská zástava. V úvodnom buletine medzi účastníkmi šampionátu nebolo uvedené Slovensko. Medzi účastníkmi súťaže družstiev seniorov nebolo uvedené slovenské družstvo. Upozorňovali sme na to organizátorov a exekutívu EBL viackrát, samozrejme, ospravedlňovali sa, ale k náprave neprišlo, naša zástava sa mieste konania šampionátu neobjavila. Celkom vážne navrhujem, aby na majstrovstvách mládeže v Šamoríne nebola vyvesená talianska zástava (výhovorka môže byť ako že neviem ako vyzerá alebo že sme objednali a ešte neprišla a podobne). Len metóda „ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva“, môže týchto ľudí poučiť.

Napísal Eduard Velecký

(Visited 354 times, 1 visits today)

Pridaj komentár