«

»

O niektorých hráčskych (zlo)zvykoch

Tento text je pokusom o niekoľko doporučení pre našich hráčov v situáciach, ktoré nie sú podľa autorovho názoru občas riešené alebo chápané správne.

Text v záujme lepšej akceptovateľnosti používa akýsi voľný mix bežnej hráčskej a pravidlami danej terminológie, prípadné upresnenie z jednej alebo druhej strany v komentároch slúžiace jeho lepšiemu pochopeniu sú vítané rovnako ako alternatívne doporučenia vhodných postupov v daných situáciach.

Nedodržanie 10 sekundovej pauzy po Stope

Pred použitím skokovej ponuky je hráč vo verbálnej licitácii povinný použiť slovo Stop. Nasledujúci hráč je teraz povinný počkať zhruba 10 sekúnd a až potom licitovať. Pri použití licitačných boxov hráč najprv umiestni na stôl vyberie kartičku s nápisom Stop, následne zvolenú licitačnú kartičku. Po zhruba desiatich sekundách kartičku s nápisom Stop vráti do licitačného boxu, čím zároveň povolí licitáciu nasledujúceho hráča.


Nepoužitie Stop alebo jeho predčasné ukončenie alebo jeho ignorovanie súperom alebo predčasné licitovanie súpera alebo prejavovanie zrejmého nezáujmu o licitáciu počas licitačnej pauzy zapríčinenej použitím Stop alebo iné narušenie tohto pravidla sú priestupkom.

Pravidlo o použití kartičky Stop je také jednoduché, že je až neuveriteľné, že ho porušujú aj hráči hrajúci bridž už desiatky rokov. Ako ho porušujú najčastejšie? Nuž veľmi jednoducho: súper použil kartičku Stop, dodal k nej svoju hlášku a oni okamžite licitujú. Keďže licitujú okamžite, tak sa nedá ani náhodou povedať, že skúsili počkať predpísaný čas.

Teoreticky takto odovzdávajú partnerovi neoprávnenú informáciu, lebo akcia s neoprávnenou rýchlosťou je rovnako neoprávnená ako akcia so zreteľným váhaním. Ak si proti linka odovzdá neoprávnenú informáciu, tak ide o nezrovnalosť a máme zavolať vedúceho súťaže. Tak ho volajme a myslím, že po čase táto drobná nepríjemnosť z hry zmizne.

Vypytovanie sa na význam licitácie

Tento bod je komplikovanejší a hlavne v praxi aj závažnejší. Podľa pravidiel sa hráč, ktorý je na rade, môže spýtať na význam licitácie súperov. To znamená, že sa nemá pýtať na význam len jednej alebo len niektorých hlášok, ale sa má spýtať na význam každej hlášky súpera. Pravidlá prikazujú tento postup preto, aby z otázkou smerovanou len na význam jednej hlášky nebola spojená potenciálna neoprávnená informácia. Na druhej strane sa zdá byť neodôvodnené pýtať sa na význam všetkých hlášok, tobôž ak licitácia mala niekoľko licitačných kôl. Neodôvodnené je to hlavne vtedy, keď sa hráč oprávnene domnieva, že väčšine použitých hlášok rozumie a ich vysvetľovanie je len strata času. Načo sa pýtať na niečo, čo hráč vie alebo čo ho nezaujíma,  keď má hráč záujem o vysvetlenie len jednej alebo povedzme dvoch konkrétnych hlášok.

Ako z tohto von? Moje riešenie je také, že ak mám počas licitácie odôvodnený záujem o význam niektorej hlášky, ktorej nerozumiem, tak podľa pravdy súperom poviem čosi v tom duchu, že sa domnievam, že iným hláškam prikladám štandardný význam, ale ohľadom tejto neviem a preto sa pýtam len na vysvetlenie tejto hlášky. Súper mi vysvetlí význam dotyčnej hlášky a občas sa mi od zodpovedného súpera dostane aj doplňujúcej informácie o niektorej hláške, na ktorú som sa nepýtal, ale mala povedzme iný ako štandardný význam.

Dôležité v predošlej vete bolo, že by malo isť o odôvodnený záujem. Odôvodnený záujem znamená, že vysvetlenie v danej fáze potrebujeme, lebo od neho závisí naša potenciálna akcia. Ak však budeme pasovať bez ohľadu na vysvetlenie, tak tento záujem nie je odôvodnený. A nielen to.

Buďte opatrný, ak sa pýtate na význam hlášky, v ktorej máte nejakú dĺžku. Úplne triviálny prípad je, keď pred vami otvoria povedzme 1srdce a vy máte 5+list v srdciach. Otázka na to, čo znamená jedno srdce je v podstate ekvivalentná vyloženiu vašich srdcí na stôl. Samozrejme, súperi sa budú v lepšom prípade ironicky usmievať, v horšom oprávnene prskať. A aj keď ste vlastne pýtali na celú licitáciu, tak vedúci súťaže môže vašu otázku posúdiť ako neoprávnenú informáciu. Ďalej buďte obzvlášť opatrný, ak sa pýtate na význam hlášky, v ktorej máte nejakú dĺžku a pritom sa nemienite alebo nemusíte licitácie zúčastniť. Uvediem príklad: súperi licitujú čosi ako 1tref-1pik, 2piky- 4kára. Pokiaľ dotyčný hráč nezačal hrať bridž pred pár týždňami, tak vie, že 4 kára sú licitom umelým (pravdepodobne splinter alebo nejaká kontrola) a tak akákoľvek otázka položená počas licitácie na význam tejto hlášky je nielen zbytočná, ale v podstate skoro iste so sebou nesie informáciu o kárových hodnotách alebo dĺžke u pýtajúceho sa. Mimochodom, aj keď sa dotyčný hráč spýta na význam celej licitácie práve v tejto chvíli, tak sa formálne nedopúšťa porušenia pravidiel, ale jeho rozloha býva zvyčajne rovnaká. Uvediem príklad: licitovali sme s partnerom 1srdce (alertované) – 1pik (alertovaný), 1bt. Súperi doteraz pasovali, ale teraz sa súper na rade spýtal na význam hlášky 1pik. Samozrejme, mohol mať akýkoľvek list, ale prax s takto časovanými otázkami velí v záveru, že má slabý list s pikovou dĺžkou. Ináč taký istý záver (možno trochu slabší) by sa dal urobiť, aj keby formálne vyhovel pravidlám, čiže keby sa spýtal na význam celej licitácie.

Preto podľa mňa najlepším riešením – pokiaľ nemáte alebo sa v dôsledku partnerovej akcie nemusíte licitácie zúčastniť – je nevypytovať sa na jej význam počas licitácie a spýtať sa až po jej skončení. Ako vynášajúci sa spýtate na význam licitácie pred výnosom a ako partner vynášajúceho po výnose (face down). Takto neupriamite pozornosť partnera alebo súperov na niektorú hlášku a vyhnete sa podozreniu z odovzdávania neoprávnenej informácie aj vtedy, keď ste žiadne pravidlo vlastne neporušili a keď ste ani v najmenšom takýto úmysel ani nemali, len ste reagovali viac impulzívne ako premyslene. Mimochodom, existuje aj sebecký dôvod nepýtať sa za takýchto okolností počas licitácie. Súperi nie sú totiž dokonalí, neraz môžu interpretovať svoje hlášky rozdielne a ak na to vďaka vám dôjdu, tak vám to nielenže neprezradia, ale sa podľa toho pravdepodobne zariadia.

Volanie vedúceho súťaže (VT)

Privolanie vedúceho súťaže ku hráčskemu stolíku má viacero aspektov. Začnem jednou zábavnou historkou. Na ktorýchsi majstrovstvách Európy volal náš súper vedúceho súťaže krstným menom: Pierre, Pierre… Samozrejme, nevzbudilo to v našom páre veľké porozumenie – hlavne keď si uvedomíte, že tých rozhodcov je na takejto súťaži na okolí viac – a dotyčný súper (vplyvný domáci hráč) si vybral konkrétneho z nich. K historke patrí, že možno by aj iný rozhodca rozhodol tak ako rozhodol Pierre, ale jury z jeho rozhodnutím nesúhlasila a my na túto tému odvtedy radi vtipkujeme. Poučenie je jednoduché: volajte vedúceho súťaže (hlavne na medzinárodných súťažiach, ale nezaškodí to aj na domácich – veď nie každý si s ním povedzme tyká) jeho oficiálnym titulom vedúci súťaže a nie familiárne.

Ďalšia dôležitá vec je vedieť, za akým účelom VT voláte. Ak súper urobil niečo, k čomu treba zavolať rozhodcu, napríklad nepriznanie farby, tak ho voláte z tohto dôvodu a nie na konkrétneho súpera. Formulácia „XY zavolal na nás/na mňa rozhodcu“ je bytostne nesprávna. Navodzuje totiž atmosféru, ako keby sa pár žiadneho priestupku nedopustil a ako keby bol vedúci súťaže nejakým drábom udeľujúcim tresty podľa trestného zákona. Pritom hlavnou úlohou vedúceho súťaže je riešiť nezrovnalosti. Väčšina jeho riešení len napravuje chyby hráčov a pokiaľ tieto chyby mohli poškodiť neprevinilý pár, tak sú pokusom o odškodnenie tohto páru. Vedúci súťaže teda prioritne netrestá, čo vyjadruje aj formálna skutočnosť, podľa ktorej v bridžových pravidlách sú jednotlivé jeho body nazývané pravidlami a nie paragrafmi ako v trestnom zákone.

Na druhej strane, aj keď vedúci súťaže hráčov prioritne netrestá, ale napravuje dôsledky nimi spôsobenej nezrovnalosti, tak predsa len existuje nemálo situácií, ktoré nemôžeme nazvať ináč ako trestom. Ide o situácie, kde vedúci súťaže siahne ku procedurálnej pokute alebo disciplinárnemu trestu. U procedurálnej pokuty sú právomoci vedúceho pomerne veľké (pomalá hra, hlasný hovor, predčasné striedanie, atď), avšak môžu byť zmenené rozhodnutím jury. Disciplinárne tresty ako povedzme vylúčenie hráča zo súťaže jury zmeniť nemôže, ale má právo doporučiť vedúcemu jeho zmenu. Zvyčajne však jury do tejto právomoci vedúceho nesiahajú. Jury by mali rešpektovať evidentne lepšiu znalosť pravidiel u vedúcich súťaží, ale môžu uprednostniť hráčsky pohľad  pred právnym názorom a preto nezvyknú vidieť problém v rozdielnom posudzovaní nápravy nezrovnalosti medzi jury a VT (aj kvalifikovaní rozhodcovia majú u komplikovanejších prípadov často rozdielny náhľad), ale posudzovanie procedurálnych a disciplinárnych trestov je komplexnejšia otázka ako riešenie jednej nezrovnalosti. Je vecou vedúcich súťaží ako metódou si udržia poriadok na súťažiach, avšak zároveň je vítané, ak to dokážu bez väčšieho množstva spomínaných trestov a preto je vítané, ak sa VT pri použití tohto nástroja miernia.

Ešte ku časovému aspektu volania rozhodcu. VT by mal byť volaný hneď potom ako sa na nezrovnalosť došlo. To zároveň znamená, že nemusí byť volaný hneď ako vznikla, ale až keď sa stalo zrejmé, že ide o nezrovnalosť. Výnimkou je prípad, keď sa hráči u stolíka zhodnú v tom, že došlo ku nezrovnalosti ako napríklad príliš dlhé premýšľanie, ale vplyv tejto nezrovnalosti na rozdanie stačí posúdiť po skončení hry. VT však volajte hneď, ak

  • došlo ku licitu, zahraniu alebo výnosu mimo poradie
  • neviete sa dohodnúť o počte získaných zdvihov
  • sú problémy ohľadom vysvetlenie licitácie (rozpor medzi hráčmi alebo rozpor medzi hráčom daným vysvetlením a obsahom konvenčnej karty)
  • máte dojem, že ste boli poškodený, ale neviete to poškodenie presne definovať

Ak sú tieto doporučenie pre vás komplikované, tak je najlepšie zavolať vedúceho súťaže vždy hneď, keď máte dojem alebo presvedčenie, že ste boli poškodený. Je to vaše právo a takéto volanie rozhodcu nie je jeho zneužitím a ani oslabením práv vašich súperov. Je korektnejšie pozrieť sa problému priamo do očí za prítomnosti každého účastníka ako ho rozoberať bez jeho prítomnosti pri pive po skočení súťaže. Mimo iného aj preto, že privolanie vedúceho súťaže nie je osobný akt zameraný proti súperovi.

Napísal: Edo Velecký

(Visited 100 times, 1 visits today)

Pridaj komentár