«

»

Najdramatickejšie rozdanie histórie

V roku 2003 sa v Monte Carlo hralo jedno z najpamätnejších finále majstrovstiev sveta. Vo finále sa stretli družstvá USA (Nick Nickell, Richard Freeman, Bob Hamman, Paul Soloway, Jeff Meckstroth and Eric Rodwell) a Talianska (Norberto Bocchi, Giorgio Duboin, Fulvio Fantoni, Lorenzo Lauria, Claudio Nunes, Alfredo Versace, Maria Teresa Lavazza (NPC). Finále majstrovstiev sveta sa hralo na 128 rozdaní. Dve rozdania pred koncom viedli Taliani o serióznych 21 impov.

V predposlednom rozdaní talianska dvojica Bocchi-Duboin prelicitovala kartu na nesplniteľných 5srdcí, kým Američania Hamman-Soloway splnili 4srdcia. Zisk 10 impov znížil americkú stratu na 11 impov.

Posledné rozdanie ponúklo najprv výsledok zo zatvorenej miestnosti:

Bocchiho rozhodnutie hrať hru nefungovalo dobre. Rodwell vyniesol káro dámu (Rusinow) k esu Duboina. Ten zahral srdce ku kráľovi a pokračoval malým pikom dúfajúc v prípadnú dobrú rozlohu tejto farby. Meckstroth zobral zdvih na dámu a hral káro, ktoré Rodwell prebral. Teraz prišla srdcová deviatka. HH vedel, kto má srdce eso – ale potreboval aj dobrú rozlohu ako srdcí, tak aj pikov. Zobral zdvih dámou a skúsil stiahnuť pik eso. Rodwell prebil a po odohratí srdcového esa hlavný hráč štyrikrát padol, 400 pre NS. Nádeje Američanov ožili.

Dianie v otvorenej miestnosti  ( prenášané aj do vugraphu)  začalo nasledujúcou licitáciou:

Lauria pravdepodobne kalkuloval s tým, že svojou licitáciou dostane Američanov na piaty stupeň. To sa ale nepodarilo, naopak Solowayova kontra spolu z výsledkom zo zatvorenej miestnosti otvorila Američanom cestu ku jednoduchej výhre. Tromfový výnos totiž záväzok poráža trikrát, za 500, čo dáva Američanom v súčte 900, čiže 14 impov. Ale aj prípadné zaváhanie obrany v podobe straty jedného zdvihu dáva USA v súčte 700, čiže 12 impov a teda titul majstra sveta za víťazstvo o jeden imp. Nedobrý pocit z rozdania mal možno aj Alfredo Versace, ktorý po vyložení stolíka opustil hraciu miestnosť. Lauria musel karty stolíka hrať sám.

Soloway vyniesol proti 5 káram trefové eso. V druhom zdvihu nastal čas zahrať tromf, ale Soloway pokračoval srdcovým kráľom. Lauria zobral esom a zahral srdce jacka (hra na tretiu desiatku u W), ktorého E prikryl a stôl prebil tromfom. Luaria pokračoval trefovým prebitkom v ruke a potom prebil srdcovú trojku na stole posledným károm. V tejto chvíli zostávaju na stole len čierne karty, kým v ruke tromfy a srdcová deviatka.

Lauria zahral zo stola pik kráľa, West pridal pik J a Soloway samozrejme zobral zdvih esom. Obrana doteraz získala dva zdvihy na čierne esá a získa ešte zdvih na tromfové eso. To by však hlavný hráč padol len raz, Taliani by síce stratili 10impov, ale titul majstra sveta by mali v kapse, vyhrali by o jeden imp. Ale Soloway má ešte vysoké srdce, desiatku, do ktorej Lauria bezmocne dá z ruky svoju deviatku a tak padne dvakrát, čiže Taliani by stratili 12 impov a titul by sa sťahoval za oceán. Všetko teda vyzeralo jasné, ale nasledoval šok: Soloway zahral pik! Prečo? Nepoznám jeho odpoveď, ale zdá sa, že Solowaya nenapadlo, že by Lauria mohol licitovať 5 kár so srdcovým 4listom a tak prisúdil pikovú krátkosť partnerovi a zahral na pikový prebitok.

Titul sa teda v tejto chvíli virtuálne vrátil na starý kontinent. Stačí zahrať zo stola pikovú dámu a zahodiť stratové srdce. Elementárna záležitosť. Lenže Lauria nezahral pikovú dámu, ale pikovú sedmu a tak padol dvakrát. Nepochopiteľné?

Stalo sa to, že Lauria automaticky predpokladal, že Soloway zahral srdcovú desiatku a tak zo stola „odhodil“ pikovú sedmu. Keď si Lauria všimol, že Soloway hral malý pik, podnikol pokus nahradiť zahranú pikovú sedmu pikovou dámou. Ku stolíku bola privolaná rozhodkyňa (tiež zavoláte rozhodcu alebo ho poľutujete a dovolili by ste mu to urobiť :)?) Jeanne Meiracker, ktorá rozhodla, že piková sedma bola hraná karta. 5kár teda bolo padnutých dvakrát, za 300, spolu 700, čiže 12 impov a titul šiel do USA.

Taliani sa odvolali. Ich šanca však bola minimálna. Lauria sa totiž pikovej sedmy dotkol a pravidlá hovoria jasne, že takáto karta je hraná karta. Protest bol zamietnutý. Zaujímavé je, že keby Lauria chcel v tomto zdvihu na ním predpokladané „zahrané“ srdce zo stola zahodiť tref a dotkol by sa trefu, tak by majstrami sveta boli Taliani. A to preto, lebo hlavný hráč môže bez trestu napraviť takýto omyl a teda miesto (renonsového) trefu by mohol hrať ľubovoľný pik, čiže aj pikovú dámu.

Ešte jedna špekulácia. Stalo by sa to, keby Versace neodišiel od stolíka? Podľa mňa asi nie. A to preto, lebo Lauria by sa viac sústredil na rozdanie a tak by ťažšie prehliadol zahranú kartu od Solowaya. A nielen to. Keby sa aj tak pomýlil, tak by mal k dispozícii trochu viac času medzi pomenovaním karty a jej opravou pomenovaním správnej karty pred tým, než ju partner zahrá. Tu by svoju úlohu už hrali desatiny sekundy a rozhodcovia by asi nemali pred sebou taký jednoduchý problém ako sa vyskytol.

Záverom možno povedať (mimo odporúčania neopúšťať stolík bez skutočnej príčiny), že toto rozdanie ukazuje akou ťažkou hrou je bridž. Najlepší hráči sveta po dvojtýždňovom hernom zaťažení kulminujúcom psychickým náporom vo finále súťaže skončili súťaž rozdaním plným chýb. A prehral ten, kto sa dopustil poslednej, fatálnej chyby.

(Visited 88 times, 1 visits today)

Pridaj komentár