«

»

jún 19 2016

Pred 50 rokmi

Viete že, majstrovstvá Československa v súťaži párov bola kedysi súťaž, na ktorú sa bolo treba prebojovať cez predchádzajúce kvalifikácie? A to prosím pekne vo finále hralo 52 párov.

Fungovalo to tak, že ústredie českého bridžového zväzu (ďalej ČBS), vtedajšia strešná organizácia nielen českého, ale aj slovenského bridžu, rozdelilo týchto 52 miest na tri kôpky: jednu pre pražských hráčov, druhú pre zvyšok Čiech a tretiu pre Moravu a Slovensko. Delenie bolo viac menej spravodlivé, odzrkadľovalo počet hráčov a ich hernú kvalitu v jednotlivých oblastiach. Tie si potom určili svoje pravidlá pre postup do finále majstrovstiev republiky. Morava a Slovensko sa ešte o pridelené miesta nejakým dohadovaním podelili, prípadne mená účastníkov vyplynuli z umiestnení na vopred dohodnutých súťažiach. Z uvedeného vyplýva, že majstrovstvá republiky párov bola prestížna súťaž, o ktorú bol medzi hráčmi naozaj slušný záujem.

Finále majstrovstiev republiky sa v tomto období hrávali skoro vždy v Prahe. Neskôr sa s umiestnením trochu experimentovalo, hral som takéto finále napríklad aj v Olomouci, ale to bola skôr rarita. Hrávalo sa v centre, neďaleko Václavského námestia, na Vodičkovej ulici, v doteraz existujúcej reštaurácii u Bumbrlíčka. V tomto vtedajšom centre pražského, ale aj československého bridžu sme odohrali množstvo súťaží.

Pred 50 rokmi sa rozdania miešali ručne, rozlohy sa zapisovali do zápisového lístka, rozdania sa ručne duplikovali pre ďalšie sekcie, licitačné boxy neexistovali, nealertovalo sa, u stolíkov sa fajčilo. Vyzerá to akosi plebejsky, ale na druhej strane bolo oblečenie mnohých hráčov sviatočnejšie než je dnešný zvyk. K atmosfére patrí, že súťaž sa počítala ručne, pričom sa vymýšľali rôzne techniky pre topovanie rozdaní. Občas sa stalo, že sme sa výsledkov pred odchodom na vlak nedočkali a potom – lebo napríklad telefón nemal každý, telefón nebola lacná záležitosť, naviac to bola za komunistov protekčná služba, ku ktorej nebol prístup umožnený každému – to bola aj otázka dní, niekedy i týždňov, kým človek zistil svoje umiestnenie.

Majstrovstvá Československa bývali trojkolové. Nech mi je odpustené, ale ako tie 3 kolá organizačne prebiehali, si už nepamätám, českí organizátori bridžových súťaží boli zvyčajne veľmi inovatívni. Je ale možné, že 52 párov len rozdelili na 4 skupiny po 13 párov, ktoré potom hrali proti sebe. A možno to bolo nejako ináč. Ono to vlastne ani nie je pre náš príbeh dôležité. Dôležité je, že v treťom kole majstrovstiev hraných pred 50 rokmi sa odohrala udalosť, na ktorú sa potom dlhé roky spomínalo a niektorí sa pohrávali s myšlienkou, že si ju zopakujú. Čo sa stalo?

Účastníkom súťaže bola aj vtedajšia reprezentačná dvojica Neklan Chmelík a Jozef Kopecký.A nedarilo sa im. Po dvoch kolách boli nielen bez šance, ale na chvoste súťaže. Možno len špekulovať, prečo tomu tak bolo. Bridž je občas krutý a potrestá aj nevinných. Ale zvyčajne je za neúspechom samozrejme aj zlá hra. Nech už boli ale dôvody zlého umiestnenia vtedajšieho špičkového páru akékoľvek, je zrejmé, že hráči boli dosť znechutení a tak siahli ku na pohľad drobnej recesii, ktorou sa chceli odreagovať. Rozhodli sa v treťom kole pasovať bez ohľadu na kartu. Pozor, nešlo o pass systém – odpasovať rozdanie bez ohľadu na kartu a hrať pass systém sú rôzne kategórie. Ináč ani zmena licitačného systému na iný licitačný systém, čiže aj na pass systém by nebola možná. Prečo?

Vtedy totiž bolo pred súťažou nutné vedúcemu súťaže odovzdať za každý pár licitačnú kartu. Takto sa zaisťovalo, že pár nerobil počas súťaže zmeny v licitačnej karte, prípadne ich robil s vedomím rozhodcu tak, že za ním počas súťaže zašiel a potrebu zmeny mu ohlásil, pričom mohol predpokladať, že rozhodca zmenou práve nadšený nebol. Pár Chmelík-Kopecký však žiadnu “zmenu” rozhodcom neohlásil a aj keby to nebodaj skúsil, tak by im to nebolo povolené. Takže tento pár hral nedovolený licitačný “systém”. A to už nehovorím o tom, že samotná zmena licitačného systému povedzme na iný seriózny licitačný systém (myslím, že vtedy sa hral napríklad Acol, Limit, nejaké poľské systémy, do módy prichádzali talianske systémy ako Rímsky tref či Livornské káro) je sporná záležitosť. Druhým problémom bolo to, že Chmelík s Kopeckým súperom nie vždy povedali, že hrajú – nazvime to – totálny pass systém. Tretím a najväčším problém bola zrejmá skutočnosť, že týmto postupom znevážili samotnú súťaž. Proti ich hre podal jeden pár protest a následne jury rozhodla eliminovať ich výsledky v treťom kole a zároveň ich vylúčiť zo súťaže. Tam to však s trestami neskončilo, bolo im aj na určitý čas zakázané reprezentovať. Uvedené tresty boli podľa mňa úplne v poriadku, lebo ich postup bol vrcholne nešportový a priamym úderom na bridžovú predstavu o fair play.

V súvislosti s touto aférou spomeniem ešte dve fámy. Jedna fáma – v neskorších rokoch pomerne rozšírená – sa týka výsledku tohto páru v treťom kole. Táto fáma tvrdí, že ich výsledok v treťom kole bol lepší ako v predošlých dvoch kolách. Pamätám si, že som si túto fámu o niekoľko rokov neskôr overoval u vtedajších reprezentačných kolegov týchto hráčov, ktorí ju popreli. Samotný predmet fámy je smiešny – ak to tak bolo, tak to ukazovalo skôr na ich príšerný licit predtým než na skutočnosť, čo bolo obsahom samotnej fámy: že v bridži je lepšie nelicitovať ako licitovať. Pre bridž totiž podľa mňa platí, že bridž je licitačná hra (bridge is bidding game), licit je jej najzaujímavejšia časť. Nelicituješ, nedávaš partnerovi informácie, utajuješ kartu, tak nehráš bridž.

Druhá fáma je skôr zaujímavosť a tejto aféry sa priamo netýka. Mnoho ľudí si myslí, že Československo dlho nebolo členom EBL a dokonca túto mylnú informáciu inzerujú. Nuž práve uvedený pár – keď mu uplynul trest – sa zúčastnil v družstve Československa majstrovstiev Európy v Dubline v roku 1967, pričom Československo bolo aj účastníkom predchádzajúcich ME vo Warszawe v roku 1966 (to nie je preklep, ME sa vtedy hrali každý rok, btw: súťaž družstiev sa hodnotila od 4-4 do 8-0). Uznanie za to patrí vtedajšiemu aktívnemu funkcionárskemu kádru ČBS a aj hráčom, ktorí museli zaplatiť na tie časy značné čiastky za vlastného vrecka za takúto účasť. Rok 1968 a okupácia Československa však zasadili aj bridžovému hnutiu tvrdú ranu, niektorí hráči a funkcionári emigrovali, zmenila sa politicko-spoločenská klíma, takže z nádejného medzinárodného vstupu našich hráčov (nielen českých, ale aj slovenských, napríklad vraj pár Ďuso Kováč – Martin Šnábl hral v 60. rokoch na ME párov)  zostalo torzo, ktoré sa síce občas naplnilo opätovnou účasťou družstva na ME (1973,1989), ale aj tak možno hovoriť o medzinárodnej izolácii, ktorá nás veľmi poškodila.

E. Velecký [fb_button]    

Celkom prečítané 323 krát.
Subscribe
Notify of
5 Comments
Oldest
Newest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments

50 roků je na mě moc, ale necelých 40 si pamatuji a zkusím napsat, co mám uloženo jinak než autor. Samozřejmě je možné, že se něco změnilo během cca 10 let, stejně jako to, že si špatně pamatuji já.

Svaz se jmenoval Československý bridžový svaz a měl zkratku ČSBS. Mistrovství repubiky (MR) skutečně hrály 52 páry a ačkoliv jsem se na to už dříve snažil upamatovat, hrací systém nevím. Nejpravděpodobnější ale podle mě je každý s každým, což znamená 3×34 rozdání. Tehdy nebyla tak uspěchaná doba, tak jsme na to měli čas, dnes spíše nepředstavitelné.

Oblasti souhlasí, pořadatelství po nich ale cyklicky obíhalo. Česká oblast někdy pořádala také v Praze kvůli dobré poloze a vybavenosti, takže se mohlo zdát, že se hraje v Praze pořád. Na základě výsledků vznikly 3 skupiny párů. Prvních X mělo přímý postup do příštího MR. Dalších Y zajistilo místa pro svou oblast. Zbytek míst se, tím si ale nejsem jist, rozdělil rovnoměrně mezi oblasti. V kvalifikacích, ta moravsko-slovenská se jmenovala Oblastní přebor, se tedy nehrálo o plných 52 míst a v oblastech byl různý počet postupujících, toto číslo se navíc každý rok měnilo. V moravskoslovenské oblasti se pohybovalo mezi 10 a 15 ze 34. O postup se bojovalo na jednorázovém víkendovém turnaji, nešlo o žádné jmenování nebo sdružování výsledků z běžných trurnajů. Pořadatelství opět cyklllo mezi severní a jižní Moravou a Slovenskem.

Tak už víte, že tzv. Oblastní přebor (OP) hrály 34 páry, systém byl každý s každým, tedy 3×33 rozdání. Páry, které se na MR umístily ve skupině zajišťující místo pro oblast, měly přímý postup do OP. Zbytek míst se rozděloval podle výsledků předchozího OP mezi kroužky na podobném principu jako u MR.

Pamatuji se na jeden ročník, kdy jsme začínali pětiturnajovou kvalifikací o 2 postupová místa v olomouckém klubu. Bojovalo se na cca 8 stolech, v Olomouci tehdy hráli hráči jako Pavlík, Kotrle, Mráz (otec dnešního Tomáše), Mrázová (později Grosmanová), Raška, Večeřa a další. Někteří z nich možná měli přímý postup, to už samozřejmě nevím. V OP jsme pak mohli narazit na silnou ostravskou enklávu hráčů jako Luskač, Kocián, Němec, Paclík, Svatoš a další, brněnské hráče, kteří tehdy vyhrávali 1. ligu, tedy Leitner, Hanke, Picmaus (ano, býval z Brna), Fiala, Kalužík, Fládr, k tomu ze Slovenska Henc, Filip, Velecký, Šnábl (nebyl Schnabl?), Mokráň, Tatranský.

Souhlasím tedy jednoznačně s konstatováním, že dříve již účast na MR byla výsledkem náročných bojů a dobré hry, nikoliv jen pár kliků na internetovém formuláři.

Šnábl alebo Schnabl? S Martinom som veľa hrával, meno si podľa mňa písal ako Šnábl. Mimochodom, už v roku 1963 spolu s Ďusom Kováčom reprezentoval Československo v priateľskom zápase proti Maďarom. Dnes sa nad tým možno mávne rukou, ale vtedy takéto zápasy boli velikánska vec.

Čo sa týka názvu strešnej organizácie československého bridžu, tak nasledovné informácie treba brať s rezervou, je to len pokus o rekonštrukciu. Určite však existovalo najprv ČSOB (niekedy označované aj ČsOSB), ktoré sa v roku 1966 stalo členom EBL ako zástupca Československa. Lenže ČSOB nebol na úrovni československého štátu oficiálne registrovaný. ČSOB bol niečo ako prípravný výbor celoštátnej organizácie, ktorý mal za úlohu dosiahnuť registráciu celoštátneho zástupcu. Existovalo zároveň aj ÚčsSB (ústredie českého súťažného bridžu, opäť akýsi prípravný výbor, niekedy označované aj ako ÚČBS), ktorý sa v roku 1967 zmenil na oficiálne registrovaný ČBS. ČBS malo byť pôvodne zástupca len českého bridžu, ktorý mal mať slovenského partnera (nezabudnime, že šlo o obdobie tvorby federalizovaných orgánov) a následne sa mal vytvoriť strešný celoštátny orgán. Ale samostatná slovenská organizácia v období spoločného štátu nikdy nevznikla (môžem len špekulovať prečo, napríklad akú úlohu zohrala invázia v roku 1968 a následná zmena politickej klímy sa pomstila za nekonanie v roku 1967), takže ČBS po dohode so slovenskými krúžkami vystupoval ako národný a aj celoštátny orgán. Či sa táto dohoda premietla aj v následnej oficiálnej zmene registrácie ČBS na ČSBS neviem, možno áno, ale by ma to prekvapilo – mne sa marí, že mi zodpovední hovorievali, že takéto kroky boli z politických dôvodov pokladané za riskantné a že je lepšie do toho nerýpať. Ale kľudne sa môžem mýliť a možno (výstrel od boku, niekedy začiatkom 80. rokov plus mínus) sa ČBS zmenil na ČSBS.

Ešte podotknem, že pár Chmelík – Kopecký sa svojho priestupku dopustil na MR hraných 11-12.3. 1967, čiže nie celkom pred 50 rokmi, ala takúto nepresnosť pokladám za súčasť autorskej licencie. Ináč od tohto roku hrávalo prebor 52 párov, v roku 1966 to bolo 30 párov. A Praha mala v období pred 50 rokmi určite viac miest ako iné oblasti, dvojnásobok čisla pre Moravu a Slovensku. Prebor vyhrala pražská dvojica Peka-Sajal, hral sa v Prahe.

Ku kvalifikačnému systému dodám, že sa vtedy hrali aj tzv. krajové majstrovstvá a bridž na úrovni krajov sa natoľko rozvíjal, že sa uvažovalo aj o samostatných riadiacich štruktúrach na krajskej úrovni. To sa potom síce nekonalo, ale všeobecne podľa mňa možno povedať, že šesťdesiate roky minulého storočia dodali nášmu bridžu veľký rozvojový impulz a aj mnoho hráčov, ktorí hre zostali doživotne verní.

Celkem lehce jsem našel písemný doklad, svou členskou průkazku. V záhlaví má Československý bridžový svaz. Datum vydání na ní není, ale první známky jsou vylepeny z roku 1990 a mají označení ČBS. Známky z let 1991-1993 jsou označeny ČSBS, na další roky jsou použity tytéž s přetiskem na ČBS a jiný rok.

Dále jsou v průkazce údaje, že jsem od 1987 členem BK Rožnov a že jsem v 1985 a 1991 získal I. VT, což je potvrzeno razítkem Československý bridžový svaz. Zřejmě tedy ČSBS existoval minimálně mezi revolucí a rozdělením. Před revolucí asi používal zkratku ČBS, ale není jisté, zda Č označovalo český nebo československý.

Třeba se někdy zanořím do archivu hlouběji.

Dušan Šlachta

Dobrý nápad. Taký členský preukaz mám aj ja. Presne ako píšes, sú v ňom ako prvé známky za rok 1990, označené ako ČBS. Veľmi podobný je aj preukaz rozhodcu, je pod hlavičkou ČSBS, v ňom však žiaden dátum nenachádzam, vizuálne sú však preukazy rovnaké.

Ja mám aj predchádzajúci členský preukaz. Je to členský preukaz ČBS, záhlavie je Český bridžový svaz. Č by teda malo označovať český a nie československý sväz a sú v ňom známky za rok 1989.

Zdá sa, že možno vysloviť hypotézu, že v roku 1990 sa ČBS zmenil na ČSBS a došlo ku výmene preukazov. V roku 1990 mohla byť urobená aj nová registrácia. Mohlo to byť umožnené aj tým, že zákon o spolkoch bol jednou z prvých zásadných liberalizačných zmien po novembri 89 a predošlý reštriktívny prístup ku spolkom úplne zanikol.

Tých 52 párov vo finále bolo rozdelených do skupín 3×17+1, boli 3 kolá, vždy 2 skupiny hrali Mitchell a tretia + 1 fixný pár hrali Howell, takže naozaj si zahral každý proti každému. Kvalifikácie sa hrali podobne, zrejme s menším počtom párov, asi 3×11+1. (Mne sa ten systém veľmi páčil.)